Environmentálna filozofia je odvetvie filozofie, ktorá študuje vzťah medzi ľuďmi a prírodným prostredím.
Indonézia má bohaté a rozmanité environmentálne dedičstvo vrátane tropických dažďových pralesov a krásnych koralových útesov.
Koncept vesmíru vo filozofii Indonézie je známy ako vesmír života alebo vesmír.
Koncept vzájomnej spolupráce alebo spolupráce v indonézskej spoločnosti sa často uplatňuje v úsilí o ochranu životného prostredia.
Princíp spravodlivého a udržateľného alebo udržateľného a spravodlivého je dôležitým základom filozofie indonézskeho prostredia.
Niektoré zo slávnych indonézskych filozofických osobností v rozsahu environmentálnej filozofie sú prof. DR. Siti Maimunah a Prof. DR. Mohamed Iqbal.
Koncept ochrany alebo ochrany životného prostredia je veľmi dôležitý v indonézskej filozofii životného prostredia, a to aj v snahe udržať biodiverzitu.
Premýšľanie o environmentálnych práv alebo práv na životné prostredie je tiež problémom vo filozofii indonézskeho prostredia.
Niektoré environmentálne pohyby, ako sú Deň Zeme a hodina Zeme, sú tiež súčasťou úsilia o zvýšenie povedomia o dôležitosti životného prostredia v Indonézii.
Spolu s rozvojom technológie a urbanizácie sa výzvy pri udržiavaní rovnováhy medzi ľuďmi a životným prostredím zvyšujú a stávajú sa zameraním na filozofiu indonézskeho prostredia.