Hudobná notácia bola prvýkrát vyvinutá starovekým gréckym kmeňom na nahrávanie svojej ústnej hudby.
Moderná hudobná notácia pozostáva z piatich riadkov a štyroch miestností horizontálne, známych ako personál alebo hudobné listy.
Najbežnejším symbolom hudobnej notácie nie je ani poznámka, ktorá ukazuje dĺžku trvania alebo času na hranie.
Existujú rôzne typy poznámok vrátane úplných poznámok, polovice, štvrtiny, osem a šestnásť.
V hudobnom zápise nájdete aj symboly dynamiky, ako sú Forte (silné) a klavír (slabé).
Hudobná notácia obsahuje aj znak rytmu, ktorý ukazuje rytmus a rýchlosť piesne.
Existujú aj tóny, ktoré pomáhajú hudobníkom porozumieť výške zvuku, ktorý sa musí hrať.
Moderná hudobná notácia sa vyvinula počas stredoveku a renesancie, s mnohými slávnymi skladateľmi ako Johann Sebastian Bach a Ludwig van Beethoven, ktorí vo svojej práci používali hudobnú notáciu.
Hudobná notácia sa vyvinula aj na pokrytie rôznych hudobných žánrov vrátane klasickej hudby, pop a jazzu.
Skúsený hudobník dokáže ľahko čítať notáciu hudby a presne hrať piesne, aj keď o piesni nikdy predtým nepočuli.
