Rosicrucianizmus prvýkrát vstúpil do Indonézie v 20. rokoch 20. storočia.
Najslávnejšou rosicruciánskou organizáciou v Indonézii je Amorc (staroveký mystický poriadok Rosae Crucis).
Rosicrucianizmus učí, že duchovnú pravdu možno nájsť prostredníctvom osobnej skúsenosti a nie dogmy alebo učenia určitých náboženstiev.
V minulosti sa členovia Rosicruciánskych členov často považujú za úniky alebo vyhnanstvo z komunity kvôli ich odlišným presvedčeniam.
Rosicrucianizmus tiež učí koncept reinkarnácie a karmy, konkrétne, že každá akcia má následky, ktoré ovplyvnia ďalší život.
Rosicrucianizmus učí, že ľudia môžu dosiahnuť duchovnú bezpečnosť prostredníctvom meditačnej praxe, jogy a uplatňovania morálnych princípov v každodennom živote.
Amorc má veľa členov v Indonézii, najmä v Jakarte, Surabaya, Bali a Bandung.
Rosicrucianizmus nesúvisí s určitými náboženstvami a členovia môžu praktizovať akékoľvek náboženstvo, ktoré si vyberú.
Amorc Indonézia má v Jakarte múzeum, ktoré obsahuje artefakty a historické objekty súvisiace s históriou ružania.
Rosicrucianizmus stále existuje dodnes a naďalej priťahuje ľudí, ktorí hľadajú duchovnú pravdu.