Prvým dokumentom v Indonézii bol Bali, ktorý bol vydaný v roku 1932.
V 50. rokoch 20. storočia sa dokumentárne filmy v Indonézii rýchlo rozvíjali so vznikom mnohých televíznych staníc.
Jedným z najslávnejších Indonéznych dokumentov je mäsiar Amir Muhammad, ktorý bol vydaný v roku 2003.
Dokumentárne filmy v Indonézii často produkujú mimovládne inštitúcie, ako je Nadácia planéty Indonézia a Nadácia Nusantara Alam Conservation Foundation.
Od roku 2016 je Indonézia každý rok organizovaný dokumentárny filmový festival (FFD) na propagáciu indonézskeho dokumentárneho filmového priemyslu.
Niektoré indonézske dokumentárne filmy získali medzinárodné ocenenia, ako napríklad vzhľad ticha Joshua Oppenheimer, ktorý v roku 2014 získal porotu na filmovom festivale v Benátkach.
Niektoré témy, ktoré sa často chystajú v indonézskych dokumentárnych filmoch, sú prostredie, sociálno-politický život a kultúra.
Používanie bezpilotných lietadiel pri tvorbe dokumentárnych filmov bolo v Indonézii v posledných rokoch čoraz populárnejšie.
Niektorý indonézsky dokument sa považuje za kontroverzný a zakázaný vysielať v divadlách, ako napríklad akt zabíjania Joshua Oppenheimerom, ktorý vyjadril krutosť režimu Nového poriadku.
Indonézske dokumentárne filmy sú často nástrojom na propagáciu indonézskeho cestovného ruchu, napríklad nádhernú Indonéziu Yosep Anggi Noen.
