Zákon o životnom prostredí bol prvýkrát uložený v Spojených štátoch v roku 1969.
Indonézia má zákon č. 32 z roku 2009 týkajúce sa ochrany a riadenia životného prostredia.
Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), ktorá sa konala v Rio de Janeiro v roku 1992, vyústila do dohovoru o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovor o biodiverzite (CBD).
Jedným zo základných zásad environmentálneho práva je zásada iniciatívy a zodpovednosti.
Environmentálne právo tiež chráni práva komunity žiť v zdravom a udržateľnom prostredí.
Svetové krajiny sa v roku 2050 snažia dosiahnuť neutrálne ciele emisie uhlíka, aby sa znížil vplyv zmeny klímy.
Existuje koncept medzinárodného environmentálneho práva, ktorý reguluje kroky krajín pri prekonávaní globálnych environmentálnych problémov.
Mnoho spoločností musí dodržiavať environmentálne predpisy, aby sa znížilo vplyv na životné prostredie spôsobené ich obchodnými činnosťami.
Environmentálne programy, ako je ekologická a odpadová správa, môžu pomôcť znížiť nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.
Environmentálne právo tiež chráni ohrozené druhy a ich prirodzené prostredie.
