Ústavné právo je odvetvie práva, ktorá reguluje ústavu krajiny.
Ústava je najvyšším zákonom v krajine, po ktorej musia nasledovať všetci občania a vládne inštitúcie.
Ústavné právo zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní politickej a sociálnej stability krajiny.
V Indonézii je písomná ústava obsiahnutá v ústave z roku 1945.
Ústava z roku 1945 prešla niekoľkými zmenami vo svojej histórii, ktorá sa označuje ako zmeny a doplnenia.
Ústavné právo tiež upravuje ľudské práva, ako napríklad právo na slobodu názoru, právo na slobodu náboženského vyznania a právo na rovnosť pred zákonom.
Ústavný súd je inštitúcia oprávnená testovať zákon ústavy z roku 1945.
Ústavné právo obsahuje aj rozdelenie moci medzi vládnymi inštitúciami, ako sú legislatívne, výkonné a súdne inštitúcie.
Niektoré krajiny majú nepísané ústavy, napríklad Briti, ktorí sa spoliehajú na dohovor a právnu prax pri regulácii riadenia svojej krajiny.
Ústava môže byť tiež nástrojom na ochranu menšiny a zabránenie zneužívaniu moci vládou.
