Filozofia osvietenia pochádza z Európy v 18. storočí a stala sa populárnou v Indonézii v 19. storočí.
Jednou zo slávnych osobností filozofie osvietenstva v Indonézii je Raden Adjeng Kartini.
Filozofia osvietenia zdôrazňuje slobodu myslenia a konania, ako aj kritiku autority a dogmy.
Osvietení myslitelia v Indonézii sú často spojení s hnutím nacionalizmu a bojom za nezávislosť od kolonializmu.
Jedným z dôležitých konceptov vo filozofii osvietenia je racionalizmus, konkrétne presvedčenie, že znalosti musia byť založené na zdravom rozume a empirických dôkazoch.
Filozofia osvietenia tiež zdôrazňuje význam vzdelávania a rozvoja ľudského potenciálu.
Niektorí osvietenskí myslitelia v Indonézii tiež kritizujú sociálne praktiky, ktoré sa považujú za nespravodlivé, napríklad kastové a otrocké systémy.
Filozofia osvietenia v Indonézii sa obmedzuje iba na intelektuálov, ale ovplyvňuje aj pohyb ľudí a širšej komunity.
Údajci osvietenia v Indonézii tiež vytvárajú literárne a umelecké diela, ktoré inšpirujú hnutie nacionalizmu.
Aj keď filozofia osvietenia už nie je hlavnou školou v indonézskom myslení, jej dedičstvo a vplyv sa stále pociťujú v rôznych oblastiach života.
