Pohreb vykonával mnoho kultúr a náboženstiev tisíce rokov.
V niektorých krajinách, ako sú Mexiko a Španielsko, sa konajú pohreby na oslavu života niekoho, kto zomrel.
V niektorých kultúrach, napríklad v Ghane a Číne, ľudia nosia osobné veci a jedlo na pohreb, aby poskytovali podporu duši, ktorá zomrela.
V 19. storočí sa pohreb stal populárnym v Spojených štátoch a mnohých bohatých ľuďoch, ktorí postavili nádherné hrobky ako znak sociálneho postavenia.
V niektorých krajinách, ako sú Indonézia a India, ľudia pochovali telá v krajine, ktorá bola vykopaná ručne ako forma úcty.
Na konci 19. storočia a na začiatku 20. storočia sa aktivita balzamovania (zachovanie tela) stala populárnou v Spojených štátoch, aby sa umožnilo prejaviť telá na dlhšiu dobu.
Niektorí ľudia sa rozhodnú zmiešať popol s materiálmi, ako je drevo alebo sklenené vlákno, aby sa vytvorili drahokamy.
V niektorých krajinách, podobne ako Japonsko, rodina dá známku na hrobku ako znamenie, že niekto zomrel.
Niektorí ľudia sa rozhodnú udržiavať telo ako formu úcty, napríklad v patologickom múzeu vo Philadelphii, ktorý obsahuje telá rôznych druhov chorôb a zranení.
Niektorí ľudia sa rozhodnú nechať svoje telá zmeniť na hnojivo alebo pripravovať jedlo pre ryby alebo vtáky.