Socializmus bol prvýkrát predstavený v Indonézii v 20. rokoch 20. storočia Indonézska komunistická strana (PKI).
Počas Soekarnovej vlády v 50. a 60. rokoch 20. storočia Indonézia prijala socialistickú ideológiu ako základ pre národný rozvoj.
V tom čase štát prevzal hospodárske sektory, ako je ropa, plyn a ťažba baníctva.
Koncept socializácie sa uplatňuje aj na odvetvia plantáže a priemyselných sektorov s cieľom posilniť národné hospodárstvo a zníženie sociálnej nerovnosti.
Počas éry Nového rádu v 60. rokoch 20. storočia sa však socializmus stal ideológiou, ktorú vláda marginalizovala a dokonca potlačila.
Až v ére reformy na konci 90. rokov sa socializmus opäť stal témou diskutovanej medzi akademickými a sociálnymi aktivistami.
Jednou zo slávnych indonézskych socialistických figúr je Pramoedya Ananta Toer, aktívny spisovateľ a intelektuál v ére Soekarno a New Order.
V súčasnosti je indonézska labouristická strana (PBI) politickou stranou v Indonézii, ktorá nesie socialistickú a marxistickú ideológiu.
V Indonézii stále existuje diskusia a kontroverzia o tom, či sa socializmus dá efektívne uplatňovať v kontexte Indonézie, ktorá je bohatá na sociálnu, kultúrnu a náboženskú rozmanitosť.
Napriek tomu existuje veľa sociálnych hnutí a spoločenstiev, ktoré sa snažia vytvoriť spravodlivejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť v Indonézii vykonávaním socialistických hodnôt.
